Americký kontinent – tenkrát po prvé, alebo ako prebiehal môj prvý kanadský deň

Ako už viete, jedného dňa mi preplo a rozhodla som sa odísť do Kanady 😀 splniť si životný sen. Bolo to prvý krát v živote, čo som niečo takéto spravila. Trochu som cestovala aj pred tým, ale primárne pracovne a súkromne len po niektorých štátoch Európy. Doteraz napr. nemám z “to travel list-u” odštrktnuté Francúzsko či Španielsko, takže stále zostáva množstvo krajín na navštívenie.

Jedného pekného dňa som sa ale teda rozhodla ísť do Kanady a po zdĺhavom procese nastal deň odchodu. Popravde už tri dni pred odletom som nespávala nie len zo stresu, že čo prepánajána so mnou bude, keď tam dorazím, ale aj preto, že ako sa preboha mám pobaliť na rok. 4 ročné obdobia narvať do jedného veľkého kufru fakt nie je sranda. V tej dobe som ešte netušila, že Vancouver ponúka ročné obdobia len dve 😀 (dážď a nedážď). Najväčšie veci som samozrejme teda obliekla na seba – zimná bunda, ugsy, sveter – skoro som sa potom roztopila v lietadle, ale tak čo už, a ostatné som nejak popchala do kufra a jednej príručnej batožiny. Pobrala som si milión šiat a sák a podobných vecí, lebo človek nikdy nevie, ale skoro vôbec som ich nevyužila 😀 dvoje šaty krátke a dvoje dlhé som využila, a to primárne aj preto, že som Vianoce trávila v Mexiku a dva týždne z leta v Kalifornii. Ak sa tiež chystáte takto vycestovať a váš plán, ako bol aj môj, je robiť v gastro – časníčka, baristka, kuchár a pod. to, čo odporúčam si zabaliť, je kopec čiernych obyčajných triečik a legíny. To bol outfit väčšiny mojich dní. A ešte k tomu, čo si zabaliť…ak plánujete v Kanade variť, poberte si korenia zo Slovenska. V Kanade sú tieto veci veľmi drahé a, samozrejme, niečo ako gulášové korenie tam aj tak nezoženiete. A horčiču, ach, ako nám chýbala slovenská horčica (aj keď vo Vancouvri je jeden obchod, kde ju predávajú…ale len jeden!). Vráťme sa ale k veci.

Po krvopotnom a stresujúcom balení som bola ako tak pripravená na dobrodružstvo života. Sestra s manželom na odniesli na letisko v Budapešti, kde hladine môjho stresu moc nepomohli, nakoľko mi pri check-ine oznámili, že niečo je zlé s mojou ETA. Nejakým spôsobom ju neevidovali. Paráda. Našťastie ma poslali do nejakej kancelárie, kde mi to za 20min a 20€ vybavili na počkanie. Tak som sa, klbko stresu, a po rozlúčení so sestrou aj klbko sĺz, nalodila na lietadlo a hor sa do Kanady. Letela som British Airways z Budapešti do Londýna a potom už rovno Vancouver. Čo sa týka výberu mesta, ani som neuvažovala o Toronte či Calgary, kde je taktiež mnoho Slovákov. Mám pocit, že komunite Slovákov a Čechov vo Vancouvri nekonkuruje nič, zároveň nekonkuruje nič podnebiu západného pobrežia a tomu že naozaj je tam možné v jeden deň opaľovať sa na pláži doobeda a poobede už lyžovať vo Whistleri.

Vo Vane som už mala dohodnuté cez kamošku ubytovanie u jej známych – síce na gauči, ale na začiatok som viac ani nežiadala. Ubytovanie samotné bolo v North Vancouveri, veľmi peknej časti mesta, ktorá, keby tam nie je všetko do kopca, tak by bola fakt super 😀

cof
Výhľad na Downtown z North Vancouvru

Jedného pekného pondelka som teda doletela, dotrepala sa nejak na ubytovanie a bolo. Ako praví Slováci, sme si, samozrejme, hneď vypili s mojimi spolubývajúcimi. Na druhý deň však oni všetci šli do práce a ja som prvý krát osamela. Čakalo ma však veľa vybavovania – mobil, banka a tak, tak, že idem preskúmať mesto. Prvý moment, keď som pochopila, že som na úplne inom kontinente bol, keď som nevedela zamknúť dvere 😀 Takúto komplikáciu som naozaj neočakávala. Asi 10 minút som kľučkou na dverách točila, stláčala ju, točila a stláčala, rozmýšľala, čo s tým, až som musela napísať chalanovi, ktorý byt vlastnil, že aký zázračný grif je treba použiť. Kľučka sa, myslím, musela vytiahnuť a zároveň otočiť do prava či ako. No, cítila som sa jak hlupák 😀 Prvé momenty teda neboli úplne najsvetlejšie 😀

cof
North Van

Keď som sa konečne dostala z “pevnosti”, hneď som videla rozdiel. Keďže som priletela v noci, veľa som nezaznamenala, ale za denného svetla, bolo jasné, že toto je “Amerika”. Prečo Amerika? Lebo tým myslím kontinent a nie štát. A presne ako vyzerali domy a ulice v amerických filmoch,  ktoré som s úžasom v detstve pozerala, to vyzeralo aj vo Vancouvri. (zaujímavosť*: množstvo filmov, ktoré sa “odohrávajú” v USA, sú vlastne natáčané vo Vancouvri, ktoré je svojimi filmovými štúdiami preslávené – natáčali sa tam napr. Deadpool, To bude boj, 50 odtieňov sivej, či niektoré scény Súmraku). Papundeklové domy nafarbené rôzne s vejúcimi červeno-bielymi vlajkami boli všade. V Downtowne sú to, samozrejme, aj mrakodrapy a rôzne office buildings, ale však chápeme sa. Pamätám si ako som na tie domy pozerala a rozmýšlala, že kokos, ja som to fakt spravila 😀 A keď sa zrazu za tými domami objavili totálne hory, to som už naozaj otvárala ústa od úžasu. Navonok vyzerá Vancouver naozaj úžasne, to mu treba uznať. A hlavne som si obľúbila v tomto zmysle North Vancouver – vďaka horám všadeobímajúcim túto časť mesta.

sdr
Štíty zvané Two Lions, ktoré je krásne vidieť z North Vancouvru skoro všade

Existuje viacero blogov, ktoré vám povedia, aké možnosti na bankové účty či paušály existujú. Ja som si spravila len mini prieskum medzi mojimi spolubývajúcimi a na základe toho som sa potom rozhodla. Bankový účet som si založila v CIBC, nakoľko ponúkajú pre nových prisťahovalcov prvý rok vedenie účtu bez poplatkov. Myslím, že rovnakú ponuku má aj BMO, ale moji spolubývajúci mali dobré skúsenosti so CIBC, tak som sa k nim pridala. Ďalšie banky, ktoré viem, že mali ostatní sú napr. RBC či TD. Možností je však mnoho, ak na to máte chuť a čas, dá sa ich všetky obehať a každý vám rád spraví ponuku. Rovnako je to aj pri paušáloch. Existuje viacero spoločností, z ktorých najznámejšie sú asi Fido, Koodo a Freedom. Znova, každý z nich vie niečo iné ponúknuť, záleží len od vás, čo od paušálu očakávate. Čo mňa zaskočilo, nebola možnosť zaplatiť si tzv. neobmedzený internet na telefóne, ktorý je na Slovensku samozrejmosťou. Síce je neobmedzený tak, že po istom množstve vyčerpaných dát sa váš internet spomalí, ale verte mi, je to lepšie ako keď sa vám po 2GB proste internet vypne. A to nehovorím ešte o tom, že za tie smiešne 2GB som platila 66CAD (už vrátane dane, lebo vyberiete si paušál za 60 dolárov, ale zabudnete, že ste sa presťahovali do krajiny, kde každá cena je uvádzaná bez dane, takže výsledná faktúra vám až ukáže, koľko reálne budete mesačne platiť). Navyše, síce som mala 100min. volaní, ale tie sa mi míňali, aj keď som hovory prijímala. Normálne som sa pri vybavovaní paušálu vrátila do starých čias na Slovensku počas prvých mobilných telefónov, keď sa platilo za prichádzajúce aj odchádzajúce hovory. Ale taká dobrá rada, treba to na nich skúšať. Konkurencia v Kanade je úžasná vec, ktorá funguje presne tak ako má a vďaka tomu viete vydealovať rôzne paušály za rôzne ceny. Kamoš, ktorý prišiel po mne mal napríklad 6GB internetu za rovnakú cenu ako ja. Lebo už vedel ako na to 🙂 V prvý deň som si teda vybavila banku, paušál a SIN číslo (social insurance number, ktoré potrebujete, aby vás kdekoľvek zamestnali) a zrazu som bola pripravená začať svoj kanadský život.