Vivaaa LAS VEGAS

Čo sa stane v Las Vegas, zostane v Las Vegas. Teraz neviem, či je vôbec vhodné venovať článok tomuto mestu, keď nemôžem nič povedať. Ale nie, srandujem. Povestné vyvádzanie sa nekonalo. Opili sme sa síce jednu noc, ale žiadne tigre v kúpeľni, ani vybité zuby, či podobné chlopotiny. Las Vegas mi utkvelo kvôli niečomu úplne inému v hlave, ale o tom potom.

20180611_182001
Že by sa nejaké chlopotiny predsa len konali? 😀

Takže, ak pokračujem v príbehu, tak tretiu noc sme sa už ocitli v Las Vegas. Tu sme si naplánovali noci dve, že nech si trochu aj odpočinieme. Napriek tomu, že sme boli unavení z celého dňa, sme sa rozhodli trošku vybehnúť na večeru. Tu sme sa stretli s jedným mojím známym, ktorý do LV chodí často a trošku nám o ňom porozprával. Ja som s ním najprv bola na večeri v hoteli Wynn. Večerali sme na terase v jednej z reštík, kde asi každú hodinu začala “fontánová” show. Ťažko sa mi to opisuje, lebo ani neviem, čo to bolo. Na chvíľu som sa cítila jak v Číne na nejakej mega bizarnej show. Z ničoho nič tam začala hrať hudba a z bazéna, ktorý bol popri terase, vyšiel napr. 3D motýľ a potom aj nejaká kvetina za ním. Z toho sa potom stala žena v japonskom kimone. Ja neviem. Proste strašne bizarná vec. Vtedy som ešte netušila, že Las Vegas je proste mesto plné bizarností. To bol prvý zážitok. Potom sme sa stretli s mojimi spoluputovníkmi a dali si spolu pár drinkov. Najprv v povestnom hoteli Bellagio, ktorý mne teda prišiel vcelku zastaralý, jak z 90-tych rokov, a potom v hoteli Cosmopolitan, v bare Chandelier. Až na druhý deň Romko vygooglil, že sme ževraj boli v jednom z najznámejších barov v LV, ktorý je známy práve kvôli ich lustru (angl. chandelier). Ten je niektorými ľuďmi považovaný za najväčší luster na svete. Plus, keď bol bar postavený, bol považovaný za architektonický zázrak. Ja som už v dobe návštevy tohto baru bola celkom veselá, takže sa mi až taký zázračný nezdal, ale páčilo sa mi tam 😀 Zázračné pre mňa bolo niečo úplne iné. Hneď vedľa tohto úžasného baru sme objavili Momofuku a Milk Bar. Na to, že som foodie jak hrom a Changa zbožňujem, lebo mi príde strašne cool šéfkuchár so správnymi flegmatickými názormi, som netušila, že Momofuku v LV existuje. Vždy som túžila ísť do New Yorku a navštíviť niektorú z jeho reštík, ale toto bolo ako zjavenie z neba. Tak som všetkých namotala a na druhý deň sme si spravili rezerváciu na večeru.

20180611_191320

Celkovo sme v ten deň veľa neurobili. Ráno sme šli na raňajky do I-HOP, čo je taká americká raňajkáreň s poriadnymi lievancami, mliečnymi šejkami a podobnými kalorickými bombami. Gurmánsky zážitok to síce nebol, ale tak čo už. Dodnes je pre mňa americká strava záhadou. Sú veci, ktoré som si tam obľúbila, ale poväčšine bolo stravovanie bolestivé.

20180611_111743
Raňajky v I-HOP

Po raňajkách sme sa vrátili na hotel (bývali sme v hoteli Tuscany) a trochu si užili bazén a relax. Čo je dôležité pri bookovaní ubytovania v LV je to, že cez víkend ceny trojnásobne stúpajú. Odporúča sa preto ubytovať sa tam v pracovné dni, kedy je možné zohnať aj luxusné hotely za veľmi výhodné ceny. Je však potrebné brať do úvahy aj mestskú daň, ktorá je v celom meste dosť vysoká a na bookingu je zaznačená len veľmi malými písmenami.

My sme sa potom poobede len tak poflakovali po všetkých tých kasínach a nechápavo pozerali okolo seba na rôzne architektonické skvosty, ktoré LV určite ponúka 😀 Bola to sranda. Jednoznačne, je to mesto, ktoré treba vidieť, ale nejak nevidím dôvod sa tam vracať. Ale teraz k našej večeri. To bol môj highlight. A čo sa týka jedla, tak určite najlepší zážitok pre nás všetkých v rámci celého výletu. Ešte sme len vchádzali a ja som už takmer výskala od radosti. A ešte mali aj otvorenú kuchyňu. To milujem najviac, keď sa môžem pozerať ako naozajstní kuchári varia 😀 Objednali sme si, samozrejme, ramen, nejaké drinky, bao žemľa musela byť, a ja, buržuj, som si zadelila americkú verziu Wagyu za 70 USD. A viete čo, neľutujem ani cent. Čo sa týka jedla, som chorý človek. Nehovorím, že si neužijem aj dobrý cheesburger po opici v McDonald´s alebo špagety s kečupom, nemám problém. Ale rovnako nemám problém vyhodiť za večeru 100 EUR, ak to stojí za to 😀

mde
Steaky, to ja môžem 🙂
cof
Cornflakes icecream – najlepšia!

Po výdatnej večeri nás ešte čakal ďalší highlight – Fontány pred hotelom Bellagio. Jasne, pre niekoho strašne gíčová vec. Ale mne sa tam neuveriteľne páčilo 😀 Ako začal hrať prvý song, tak sme zrazu všetci onemeli a už len raz za čas vydali zvuk typu “wow”, “oooh”, “jeeej” a podobne. Naozaj to malo niečo do seba. Znova to možno bolo podmienené tým, že to bola prvá fontána takéhoto typu, ktorú som videla. Pretože, keď som potom bola v Dubaji a videla spievajúcu fontánu tam, už ma tak nenadchla. Na tú z Las Vegas však dodnes spomínam.

20180611_210221

V ten večer nás už ale nečakalo nič ďalšie, len sme si prezreli pár ďalších kasín a pobrali sa na hotel. Na začiatku spomínam, aké je LV mesto plné bizarností. Také ho mám aj v pamäti. Veľa nevídaných vecí a strašne veľa vnemov. Osobne ma toto mesto unavovalo. Prezreli sme si len pár kasín, aj to nie dôkladne, lebo to sa proste za dva dni nedá. Ale sú to neueriteľné malé svety, tie kasína. Vo Venetian majú vlastné Benátky. Môžete sa tam nechať odniesť gondolou naprieč vodným kanálom a zabudnete, že ste v Amerike. Rovnako zabudnete, kde ste, keď vojdete do kasína Paris, v ktorom nájdete krásnu promenádu s francúzskymi bistrami a stropom namaľovaným tak, aby suploval dennú oblohu s obláčikmi. Idete potom do Flaminga, kde na vás v záhrade pozerajú živé plameniaky. V už spomínanom Wynne vás čaká bizarná 3D show. Každé kasíno je vybavené tak, že v podstate sa z neho nemusíte ani pohnúť. Od reštaurácií, obchodov, bazénu, ponúkajú aj botanické záhrady, spevácke, tanečné alebo iné show a, samozrejme, nechýba ani svadobná kaplnka. Vyjdete von z kasína a v pozadí už počujete mystické bubny a ani neviete ako, o pár metrov vybuchne “sopka” pred hotelom Mirage. Popri tomto všetkom okolo vás prúdia zvláštne oblečení ľudia v kostýmoch superhrdinov, ľahko odeté hostesky vás lákajú do kasín a odvšadial sa ozýva hudba. Najčudnejšie pre nás bolo, keď sme v tomto všetkom zbadali normálneho chalana, v tričku a kraťasoch ako beží (normálne, že šport, kardio) o 11tej večer. Nejak sa do tohto zmätku nehodil. Milión ľudí na stripe, noc, a týpek sa proste rozhodne práve tu športovať. Možno to neznie až tak bizarne, ale pre nás to bol jednoznačne podnet na zamyslenie.

Las Vegas je proste mesto stvorené na zábavu. Jednoznačne ho treba vidieť a cez týždeň, keď je tam lacné aj luxusné ubytovanie, sa dokonca oplatí zostať tam viac nocí a robiť si výlety do okolia – Death Valley a pod. Nám to ale čas nedovoľoval. Po noci plnej zážitkov sme sa ráno zobudili plní energie do nového dňa, odubytovali sme sa, odfotili sa pri nápise Las Vegas a frčali ďalej naprieč nášmu najnabitejšiemu dňu z celého výletu.

DSC01580-4
Povinná fotka a môžeme ísť ďalej