Run Forrest Run (8. deň v USA)

Sú veci, ktoré sa proste nevymyslia. Ktoré, keď sa stanú, tak si poviete, že “toto nemohla byť náhoda”. V takomto nejakom duchu sa niesol náš ôsmy deň amerického výletu. Prečo? Len čítajte ďalej a všetko sa dozviete.

Už náš odchod zo SF bol veľmi vtipný. Práve sme sa presúvali do Monterey, čo sú asi dve – dve a pol hodiny cesty autom. Nešoféri, ja, Míša a Vlado sme si jemne vypili, ale naozaj nie veľa. Mali sme však tatranský čaj, ktorý mojej sestre nejak nesadol. Asi po hodine cesty jej začalo byť nejak nevoľno, tak sme sa niekde na okraji cesty zastavili, aby sa rozdýchala. Stáli sme tam asi 2 minúty a za nami už zrazu policajné auto 😀 Ani sme sa nestihli nadýchnuť a už milión vypočúvačiek a otázok, že prečo sme si dovolili len tak zastaviť. Či šofér nepil a podobné veci. Hrali to na strašne drsných a nám všetko jedno nebolo, ale už len tá situácia, že človek zastaví na minútku pri krajnici na opustenej ceste a v Amerike takáto situácia hneď nezostane nepovšimnutá. To isté sa nám napr. stalo v Oregone s kamošmi. Zastavili sme lebo chalani si potrebovali odskočiť. Dve autá s kanadskými poznávacími značkami. Stojíme tam asi 4 minúty, ani toľko nie a už zrazu tiež – policajti. Že či sme okey, či nepotrebujeme pomoc a prečo sme zastavili 😀 To je proste Amerika.

DSC02928
My traja nešťastníci – “boyband moment”

Do Monterey sme ale našťastie dorazili bez ďalších problémov. Bola už v podstate noc, keď sme dorazili, tak sme sa ubytovali a šli spať. Na druhý deň ráno, že si ideme pozrieť trochu mesto. Monterey je mesto menšie, známe rybolovom a prítomnosťou všakovakých morských živočíchov, ktoré sa nevidia len tak hocikde ako tulene či veľryby. Čo je ďalšou zaujímavosťou tohto malého mestečka je to, že tu bola otvorená prvá prevádza siete reštaurácií Bubba Gump. Niekto sa možno pýta, čo je Bubba Gump?

DSC02898
Tulene vyvaľujúce sa na pláži v Monterey

Ale no, určite poznáte pasáž z filmu Forrest Gump, kde Forrest počas vojenskej služby stretne Bubba, ktorý celý čas rozpráva len o krevetách 😀 a ich rôznych možných variáciách prípravy. Bubba sa dokonca Forrestovi zdôverí, že by po vojne chcel ísť do “krevetového biznisu”, avšak Bubba vojnu neprežije. Forrest neskôr, keď si zarobí peniaze z predaja ping-pongových rakiet, založí veľmi úspešnú spoločnosť Bubba Gump Shrimp Company. A toto bola inšpirácia na vytvorenie reštaurácií, ktorých primárny záber súúú……wait for it….neočkávane – krevety 😀

20180615_125906
Šmakociny z Bubba Gump

Ja som tam veľmi chcela ísť. Lebo jedlo 😀 Namotala som aj sestru a potom s nami ťažko. Nebol by to až taký problém, ale je viac takých ľudí ako ja, ktorí sa nechajú namotať, lebo niečo bolo vo filme, a teda čakačky na stôl boli okolo hodiny – hodiny a pol. Hladní sme až tak neboli, tak sme si zarezervovali stôl na nejakú hodinu a že sa ideme zatiaľ prejsť. Auto sme však mali odparkované dosť ďaleko, lebo na reštauráciu sme vlastne narazili náhodne popri prechádzke mestom. A tu to prichádza – keď vznikajú príbehy, aké nevymyslíš 😀

Keďže sme mali dosť času, tak sme sa nechali vtiahnuť do šiltovkového obchodu, kde sme žasli nad výberom a ja a Miš sme si aj kúpili nové šiltovky. Vlado si kúpil tiež, ale v suvenírovom obchode Bubba Gump reštiky (ja som si tam kúpila strašne cool kuchynskú zásteru :P).

20180614_171015

20180615_140018

Z nejakého dôvodu, sme si povedali, že ideme po auto, však času máme dosť. Aby sme už z reštaurácie mohli rovno ísť ďalej – do mesta Carmel by the Sea. Lenže…auto bolo ďalej ako sme si mysleli. Po asi 20 minútach cesty sme stále neboli ani zďaleka blízko autu, a tak sme usúdili, že to nestíhame. Lenže sme si nemysleli ani to, že sa stíhame vrátiť do reštiky na pešo. V hlavách nám skrslo, že najrýchlejšie bude, ak Vlado bude utekať k autu, kým my budeme pomaly šľapať k reštaurácii a niekde po ceste nás vyzdvihne. Aby ste chápali, keby neprídeme na čas, rezervácia sa zruší a zbytočne by sme čakali, hladní by sme boli a ja aj smutná 😀 Tak Vlado nahodil šprint k autu 😀 Po strašne dlhom čase, sa nám aspoň zdalo, nás konečne vyzdvihol, rýchlo hodil k reštaurácii a išiel hľadať nové miesto na parkovanie. Ďalších asi 15 minút potom nechodil. Nemal svoj telefón, nevedeli sme, čo s ním je. Keďže Vlado ani nevie po anglicky, tak sme nevedeli, či nemá problém dostať sa do vnútra reštaurácie. Lebo púšťali len ľudí s rezerváciou a potom ich usádzali, takže ak ste sa nevedeli vykecať pri vstupe, dovnútra vás nepustili. Celá logistika tohto obedu bola mega zložitá a chúďa Vlado za nami došiel celý zadychčaný, lebo hovoril, že odbehol asi kilometer a pol brutal tempom 😀 tak sme mu kúpili alko drink, že dnes už šoférovať ani behať nemusí a dodnes sa na tomto “run, Forrest, run” momente smejeme.

20180615_124829

Najlepšie je, že sa nám to stalo práve vo “Forrestovej reštike” 😀 Ináč by to taký dobrý príbeh nebol 😀 A možno to ani nie je až také vtipné ako sa to nám zdalo v tom momente 😀 Neviem, posúďte sami 😀

20180615_112956
Náš Forrest

Treba ale uznať, že deň sme odštartovali veľmi dobre. Šoférstvo bolo delegované na mňa a ja som sa z toho tešila, lebo v ten deň sme mali namierené k Big Sur. Len aby ste vedeli, cesta zo SF do LA je hodnotená ako jedna z top scéniských ciest autom. Dôvodom je najmä fakt, že po celý čas idete popri pobreží Tichého oceánu a všade naokolo vás sú nádherné útesy a teda krásne výhľady. Menším zádrheľom bolo, že jedna z týchto krásnych útesových ciest sa nedávno zrútila. Keď sme boli v Amerike my, tak bola ešte stále v rekonštrukcii, a tak nebolo možné prejsť celú cestu popri oceáne. Vedeli sme ísť k Big Sur, ale tam sme sa museli otočiť, vrátiť sa až takmer úplne k mestu Carmel by the Sea a zájsť do vnútrozemia. Dodnes však zájažďku k Big Sur neľutujeme, lebo naozaj to tam bolo krásne. A tých, čo sa len chystajú na veľký americký trip poteším, lebo v tejto dobe je už cesta plne prejazdná.

DSC03091
Big Sur

Po Monterey sme sa ale najprv vybrali do mesta Carmel by the Sea. Srandou je, že už medzi týmito dvoma mestami existuje taká mini scénická cesta (17-Mile Drive). Znova vedie popri oceáne, ale zaujímavosťou je, že vedie cez akoby takú obytnú časť s mega-vilami a golfovými ihriskami. Navyše, vstup do tohto priestoru a prejazd “scenic road” je spoplatnený na 10,50 USD za auto. Je to však smiešna suma a výhľady znova nádherné. My osobne sme boli ohúrení už len vilkami, ktoré nás obklopovali a híkali sme už pri pohľade na ne, takže jednoznačne odporúčam. Hlavne, v tomto bode bolo vidieť údiv aj na tvári večne nespokojného Romana, a to je už čo povedať. Možno sa na chvíľu budete cítiť akokeby v tej zbohatlíckej časti bývate a žijete svoj americký sen 😀 Už len prechádzať tadiaľ na Rolls Royce a vlastniť aspoň jednu z tých víl 😀

20180615_152117
17-Mile Drive a jej povestné biele pláže

DSC03004

Carmel by the Sea od Monterey ďaleko nie je, len asi 10 km. Je to ináč také menšie cool mestečko, ktoré vyzerá trochu ako z rozprávky. Architerktúra tam je veľmi zvláštna. Taká rozprávka mixnutá s nemeckou dedinkou. Za zastávku to celkom stojí. My sme sa tam ale nezdržali viac ako hodinu a už sme fujazdili ďalej.

DSC03042
Carmel by the Sea
DSC03033
Carmel by the Sea

A konečne sa dostávame k Big Sur, ktoré jednoznačne patrí k highlightom výletu. Vždy ma na obrázkoch fascinovali aj napr. škótske a írske útesy alebo portugalské útesové pláže. Konečne som mala možnosť niečo také vidieť aj na živo. Celkovo už len šoférovať popri tých útesoch bolo zážitkom. Navyše Tichý Oceán často ponúka nádherné farby (hlavne čím južnejšie, tým lepšie), takže určite to stálo za to.

DSC03119
Big Sur

DSC03109

Odtiaľ sme už ťahali rovnú čiaru do mesta Morro Bay, kde sme sa rozhodli spať. Najprv sme chceli bývať v Santa Barbare, ale ubytovanie tam bolo zbytočne drahé. Cesta do Morro Bay nám trvala asi 2 a pol hodiny a ako už zvyčajne, aj sem sme prišli až za tmy. Tak sme sa len ubytovali a zaľahli, aby sme boli čerství na ďalší deň, kedy nás čakal posledný dlhší presun autom a pomaličky aj koniec nášho výletu.

A povinne na záver – krátke video dokumentujúce celý trip 😛 :

DCIM100GOPROGOPR0895.JPG
Let´s rule the world together 😀