Dokonaly víkend v Budapešti

Musím sa priznať, že k tomuto postu ma inšpiroval iný článok z časopisu Lonely Planet. V najnovšom vydaní popisuje Atilla Hӧfle “dokonalý deň v Budapešti”. V prvom rade ma jeho článok inšpiroval na moju budúcu cestu a povedala som si, že určite niečo z jeho zoznamu vyskúšam. V druhom rade som si však spomenula na svoje dni strávené v Budapešti a možno obsahujú jemne viac komerčné zastávky, ale povedzme si pravdu, sú komerčné z dobrého dôvodu.

V poslednom čase som si veľmi Budapešť obľúbila. Navštívila som ju síce aj predtým a vždy som ju považovala za krásnu, avšak za posledného pol roka mi prirástla k srdcu z viacerých dôvodov. Je sranda, že za mojich prvých 28 rokov života som navštívila Budapešť len dva krát a teraz len v poslednom pol roku som tam bola už tri krát 😀 To je však celkovo možné aplikovať na všetky moje cesty, keďže pár rokov dozadu som necestovala takmer vôbec a teraz sa mi niekedy stane, že sa zobudím v noci a rozmýšľam, kde vlastne som 😀 Naposledy sa mi to stalo v novembri v Düsseldorfe 😀

Samozrejme, v tejto dobe, je tak ako u všetkých, aj moje cestovanie pozastavené. Najväčšie dobrodružstvo zažívam, keď namiesto Billy, ktorú mám hneď pri dome, idem nakúpiť do Tesca len preto, aby som “mala výlet” 😀 Hát, to je život v karanténe, treba sa nejak zabaviť 😀

Strašne ma ináč pobavil aj Google maps, ktorý mi vyhodnotil moje marcové cestované zážitky 😀

marec highlights
Top mestá môjho marcového cestovania 😀
highlight za marec
A ževraj highlight môjho mesiaca bola návšteva šalianskej Billy 😀 Hell yeah

Len pre porovnanie – takto nejak vyzerali moje highlighty ešte v januári 2020 a v novembri 2019:

januar highlight
Január bol ešte stále dobrým mesiacom
november highlight
November 2019

Večný optimista vo mne však stále viac a viac dúfa, že sa konečne situácia začne upokojovať a že aspoň na jeseň začneme fungovať aj cestovateľsky. Snáď. A keby je bežné cestovanie stále obmedzené, dúfajme aspoň v mini výletíky po susedných krajinách, a pre takýto prípad je Budapešť ako stvorená. A ako vyzerajú odporúčania na môj dokonalý deň alebo víkend v tomto krásnom meste?

Raňajky na výletoch sú základom dňa. Vždy, keď sa dá, a najmä ak je pekné počasie, sa snažím jesť vonku – mimo ubytovania. Zároveň sa vôbec neobmedzujem. V prvom rade, som na výlete. V druhom rade, nerada potom zabíjam čas obedom. Je síce pravda, že hoc koľko zjem, tak do dvoch hodín zväčša aj tak vrndžím, že som hladná, ale v takom prípade sa zvyčajne aspoň uspokojím s niečím menším ako hot dog, placka a pod., s niečím do ruky, vďaka čomu uspokojím hlad, ale nemusím prestať objavovať mesto.

V Budapešti je trilión, a to vôbec nepreháňam číslo, skvelých kaviarní vhodných na raňajky. Väčšina z nich má okrem jedla lákavý aj interiér. Ako si medzi nimi vybrať? Takto vám poviem…keďže som tam bola len 5 krát, naozaj som nestihla vyskúšať každú kaviareň 😀 V žiadnom meste, ani vo Vancouvri, kde som rok žila som neskúsila každú raňajkáreň 😀 Ani len v Bratislave nemám všetko oskúšané 😀 Osobne sa vždy riadim recenziami – používam Google alebo Foursqare. Prípadne TripAdvisor – najmä v Amerike a Kanade bol Foursqare využívaný minimálne, takže hodnota výstupu tomu zodpovedala. Ja mám nainštalované obe aplikácie a vždy k tomu doplním recenzie z Googlu a podľa toho sa rozhodujem. Nech už som kdekoľvek, pozriem si kaviarne vo svojom okolí (ak bývam mimo centrum, nechodievam raňajkovať do centra, ale radšej lokálne), pozriem recenzie a ceny. Keď sa mi niečo páči, tak si otvorím aj ich stránku a podľa toho idem. Samozrejme, stalo sa mi, že som bola sklamaná, stalo sa mi, že nemali voľné, ale väčšinou som spokojná až milo prekvapená výsledkom. Rovnako to bolo aj naposledy v Budapešti, keď som mala možnosť tam raňajkovať – pozreli sme okolité reštiky a rozhodli sa pre bistro Két Szerecsen (ževraj to znamená “dve šťastia”).

mde
Kombo maďarských špecialít – raňajkové menu v Két Szerecsen

Dve plné šťastia sme boli aj my, keď sme odtiaľ odchádzali, lebo teda v rámci motta “najedz sa na raňajky, čo najviac” si myslím, že sme nezlyhali vôbec. Navyše sme vďaka zmätku v objednávke dostali tri kávy namiesto dvoch, plus dva džúsy, ktoré boli ako bonus k raňajkám, takže vystaráno minimálne na doobedie sme mali.

cof
Mamonári 😀

Jednoznačne som zástanca pešej turistiky po meste. Vždy, keď sa dá, sa presúvam pešo, bez auta, bez hromadnej dopravy, aby som videla z mesta, čo najviac. Tomu vždy prispôsobujem aj zastávky, aby som nechodila z jednej strany mesta na druhú, ale postupne videla, čo sa dá za radom.

Z tohto dôvodu bola našou druhou zastávkou Szent István Bazilika. Krásna z vonku, z vnútra neviem :D. Čo ale viem, že ponúka možnosť vyjsť hore na kupolu za menší poplatok (myslím, že to bolo 600 HUF na dospelú osobu, ale nie som si úplne istá /platiť je možné len v hotovosti/), kde sa vám naskytne panoramatický výhľad na mesto 🙂 Určite odporúčam. Krásne by to mohlo byť aj počas západu slnka, avšak priestor je to menší, takže ak viac ľudí rozmýšľa týmto spôsobom, môže to tam byť v takom čase preplnené. Preto na západ slnka a nádherný výhľad odporúčam trochu iné miesto (oveľa lepšie).

sdr
Výhľad z hora Baziliky

Hneď pod Bazilikou sa odporúčam zastaviť na “rúžovú” zmrzlinu. Alebo teda zmrzlinu v tvare ruže, aby sme sa chápali. Predajňa sa volá Gelarto Rosa a neprehliadnete ju len kvôli radom ľudí, ktoré sa tam minimálne v lete tvoria. Dá sa však platiť kartou a ide to tam celkom rýchlo. Zároveň majú vždy zaujímavé príchute ako bazalka, levanduľa a pod. A chutila aj môjmu spoluputovníkovi (veľkému hejterovi všetkého), takže to už určite stojí za to 😉

112
Gelarto Rosa zmrzlinky
110
Zmrzlinaaaa

Keď už sa vyberiete týmto smerom, viete sa buď pomotať trochu v uličkách okolo Baziliky alebo ako my, vybrať sa cez Széchenyiho most a vybehnúť na Budavári Palota (na hrad). Prechádzka je to príjemná a z hradu máte veľmi pekný výhľad na mesto. Tu sa západ slnka oplatí určite viac ako v Bazilike – navyše je to zadarmo (ak budete čítať ďalej, mám ešte jeden tip na výhľad 😉 )

cof
Výhľad z hradu

Z hradu je to len kúsok (asi 10 min peši) k ďalšej super atrakcii – Halászbástya. Toto miesto musíte poznať z viacerých fotografií z Budapešti a dokonca aj mne tu náhodne vznikla fotografia, ktorú mám veľmi rada dodnes. Popri Halászbástye alebo proste v jej areáli, neviem ako sa to kvalifikuje, sa nachádza aj menší parčík s bufetom, kde sa viete osviežiť, ak ste smädní, ako sme boli aj my po toľkých výstupoch a presunoch 😀

sdr
Obľúbená fotka z Budapešti

Po tomto sme sa my osobne presunuli znova dole do mesta a keďže jedlo je na výletoch so mnou dôležitým aspektom, zašli sme do židovskej časti mesta a naše kroky smerovali do Street Food Karavan Budapest. To si predstavte ako mini slepú uličku, kde je asi 10 street foodových truckov s jedlom aj pitím a vy si vyberiete na čo máte chuť.

sdr
Vstup do Karavánu

Majú burgre, vegánske jedlo, maďarské pochutiny, funky fancy verziu lángoša, ázijský stánok a podobne. My sme tam, bohužiaľ, už boli v pokročilej hodine a lángošový stánok už bol vypredaný, tak sme skončili pri hamburgeroch. V tejto časti je ináč množstvo dobrých reštaurácií a najmä barov, ktoré v noci ožívajú. My sme sa zastavili aj v najznámejšom “ruinovom bare” Szimpla Kert, ktorý tiež vyzeral byť veľmi cool, ale nemali jedlo, takže sme tam neostali a pokračovali do Karavánu. Keby však máme chuť na drinky a zábavu, tak jednoznačne tam 🙂

sdr
A food truck kam viedli naše kroky 🙂

V tejto dobe sme my už boli celkom unavení, a tak sme sa pomaly začali presúvať k ubytovaniu. Spoluputovník však ešte navrhol, či sa nepojdeme prejsť k Hősök tere (asi najznámejšie budapeštianske námestie). Akože musím sa priznať, že moc sa mi nechcelo, ale našla som v sebe milimeter vôle zdvíhať nohy, a tak sme šli. Asi v polovici cesty som toto podvolenie oľutovala, lebo k únave sa pridal aj chlad a síce mi spoluputovník každých 5 minút sľuboval, že už už tam budeme, dostať sa tam, nám nakoniec trvalo oveľa dlhšie ako sme obaja čakali. ALE, už viac krát v živote som mala pocit, že mám celkom šťastie a aj tentokrát sa oplatilo prekonať únavu a mrznutie lebo….zhodou náhod, bol víkend tesne pred Halloweenom. Už keď sme prichádzali, hneď sa nám nezdalo, že v októbri večer o ôsmej či deviatej je námestie preplnené ľuďmi. Začínali sme šípiť nejaký event. A šípili sme správne. Dodnes neviem, čo to bolo, ale hlavnou atrakciou bolo vyrezávanie tekvíc. Tekvice od výmyslu sveta boli potrúsené kade-tade po celom námestí a ľudia chodili a obzerali si ich. A niektoré boli naozaj brutálne premakané.

cof
Netopieeeer
mde
Toto bola najpremakanejšia tekvica

Navyše, keďže tekvice boli nasvietené sviečkami a premielalo sa tam veľa ľudí, zrazu mi ani taká zima nebola 😀 Zabudla som na všetky starosti a tešila sa jak malá z pár tekvíc. Tu sme sa pomotali ešte asi hodinku a týmto náš jeden deň skončil.

Ak ináč idete do Budapešti prvýkrát tak určite je potrebné sa na námestí zastaviť. Je veľmi pekné, a čo je ešte lepšie, za ním sa nachádza obrovský mestský park.

075
Hősök tere dávno-pradávno

Nám počasie (na to že bol október) veľmi prialo a na druhý deň sme využili čas a v parku sme sa trochu pomotali. Keď sme tam zas boli v zime, tak namiesto veľkého jazera bolo v parku obrovské klzisko. Okolo klziska sú potom rôzne uličky, kde sú food trucky a viete si tam aj niečo malé zajesť 🙂 Super vianočná atmosféra.

sdr
Klzisko v parku počas zimných mesiacov

Druhý deň bol jemne ovplyvnený mojím fanatizmom k jedlu a k Harrym Potterovi 😀 Ale ak ste ako ja, tak čítajte ďalej, až teraz prichádzam k tým skutočným “must” v Budapešti 😀

Ráno sme začali trochu netradičnými raňajkami. To je tak – už dlho som registrovala jednu reštauráciu v Budapešti. Kto ste fanúšikom dobrého jedla, určite ste o nej museli už započuť – Mazel Tov. Legendárna vec, čo sa týka židovskej kuchyne. Samozrejme, nachádza sa v židovskej časti a našťastie naše ubytovanie bolo tomu veľmi blízko. V dobe, keď sme boli v Budapešti my, bola akurát reštaurácia prerábaná. Našťastie, fungovali aspoň v obmedzenom režime (skrátené menu, skrátené prevádzkové hodiny a tak). Ja som tam chcela ísť už deň predtým na večeru, ale nejak som z ich stránky nevedela pochopiť otváracie hodiny. Našla som ale, že otvárajú o 10tej (rezervácie cez víkend neprijímali). Tak som navrhla, aby sme tam rovno vybavili raňajky. Hlavne si pamätám, keď v tejto reštika bola Domi a hovorila mi, že museli hodinu čakať, kým sa dostali dnu. To by mne u spoluputovníka neprešlo. Fanatik do jedla som len ja 😀 Tak sme sa vybrali na otváračku a keďže to bolo kúsok, došli sme k reštike tak 10 minút pred otváraním. Ešte si pamätám, ako sa môj spoluputovník smial, že by sme mali spomaliť, lebo tam ako hlupáci budeme prešľapovať ešte pred otvorením. Nakoniec som sa však smiala ja, lebo keď sme tam nakoniec 10 minút pred otvorením došli, už sme boli tretí stepujúci v rade 😀

nor
Prvý chod mojich raňajok – jemenská kuracia polievka

Kým sme dojedli (asi hodina), tak bola vonku rada asi 15 ľudí 😀 Jedlo bolo ináč fantastické. A znova….aj najväčší hejter spoluputovník to uznal a to je on veľmi ťažko ohromiteľný, takže túto reštauráciu jednoznačne odporúčam. Mne aj v Izraeli megasticky chutilo jedlo. Rovnako aj Dubaj a Turecko. Perfektne vedia dochucovať, aj obyčajný šalát je úplne iný level ako slovenské nešťastné “uhorka, rajčina, paprika a šalát” (keď toto dostanem na stôl v reštaurácii, tak ma ide roztrhnúť od hnevu). Middle Eastern krajiny vedia vynikajúco pripraviť aj mäso. A keď to všetko zapijete šťavou z granátového jablka. Och. Až mi slinky tečú ako to píšem 😀

nor
Hummus so šavarmou (raňajky jak lusk :D)
nor
A môj Labneh s falafelom

Našou druhou zastávkou po raňajakách bol druhý Simonin fanatizmus – náhodou sme po ceste objavili Harry Potter kaviareň (The Magic bol jej názov) 😀 Myslím, že spoluputovník už vedel, že to u mňa bez povšimnutia neprejde, a teda bolo jasné, že v konečnom dôsledku tam skôr či neskôr skončíme. Tak rýchla smrť, hneď doobeda sme vybavili všetky moje fanatizmy 😀

cof
Interiér kaviarne “The Magic”

Popravde to nebola kaviareň, kde by som odpadla. Bolo to tam však celkom milé a ako “dekoráciu” nám priniesli jeden drink so suchým ľadom, ktorý mal byť akože elixír. Spoluputovník si pre istotu ešte zadelil šmolkovsko-bublinkové wafle – prikladám obrázok, lebo ináč je asi tento popis celkom zmätočný 😀

cof
Šmolko wafle 😀

Po tomto som ja už bola spokojná. Keďže už aj bol čas na odubytovanie, tak sme vzali auto a išli si trochu oddýchnuť do už vyššie spomenutého parku.

cof
Koniec októbra 😀 Počasie nám veľmi prialo

My sme po tomto išli ešte pozrieť jeden výhľad, ale ten som vyhodnotila ako príliš ďaleko od mesta, a teda vám ho odporúčať nebudem.

cof
Výhľad, ktorý sme boli pozrieť, ale zhodnotili sme ho ako moc ďaleký od mesta

Namiesto toho vám odporúčam iný výhľad, ktorý za mňa je top topov. Výhľad sa nachádza pri tzv. Soche slobody – Szabadság-szobor (Budapest).

Za mňa je tento výhľad jednoznačne najobľúbenejší a najkrajší. Vidno celé mesto a máte ho úplne ako na dlani. Veľmi chcem niekedy stihnúť západ slnka na tomto mieste, lebo zatiaľ som tam vždy bola len v noci, ale aj vtedy je to tam nádherné.

mde
Môj obľúbený výhľad – pri Soche slobody

Je to však tak trošku mimo, vyššie, takže odporúčam ísť autom. Ak chcete niečo napešo z centra a preferujete skôr bližší výhľad na mesto, tak určite odporúčam vyššie spomínaný Budavári Palota.

A to bol…aspoň náš…dokonalý víkend.

Ak sa vrátim k jedlu, tak odporúčanie na tradičnú maďarskú kuchyňu v Budapešti, bohužiaľ, nemám. Nejakým zvláštnym spôsobom vždy jem niečo iné. Krídelká, hamburger, hummus, šmolkovské palacinky, poké. Jedávam v maďarských reštauráciách a milujem ich kuchyňu, len som zatiaľ nemala to šťastie v Budapešti 🙂 Minule mi však kamoši odporúčali Bistró Déryné. Aj som to chcela skúsiť, ale po preskúmaní na Googli som zistila, že je to skôr moderná maďarská kuchyňa, taká už drahšia a viac fancy. V prvom rade, ak počujem maďarská kuchyňa, tak si predstavím dobrý guláš v nejakej zadrbanej domácej csárde s cigánskou muzikou 😀 Nie mini filetu šťuky na paprikovej omáčke za 20 EUR 😀 A po druhé, keďže už Mazel Tov je trošku viac fancy, myslím, že by mi v rámci toho výletu už viac fanatizmových návrhov ani neprešlo 😀

cof
Ale keby máte v Budapešti chuť na poké, odporúčam Ono Poké Bowl Bar

Čo mám ešte na “to-see-liste” do budúcna?

Určite Book Cafe a Cafe New York. Toto sú však miesta komerčné jak hrom, takže dostať sa tam je podobne ťažké ako do kaviarne Café Central vo Viedni. Ale tie interiéry…och…

Lonely Planet ma zas navnadilo skúsiť inú reštauráciu zo židovskej štvrte, a to Dobrumba. Ale to je hudba budúcnosti. A v dnešnej dobe – budúcnosti možno ďalekej.

Za mňa je však toto itinerár dokonalého víkendu v Budapešti. Budapešť má hlavne milión zákutí a dá sa tam dlho-predlho motkať uličkami, popíjať kávičku (alebo baracz-pálinku :D) a proste si užívať mesto. Takže keď konečne príde čas, že sa znova otvoria hranice, šup do Budapešti…ľutovať nebudete 🙂